V tomto prípade je reč o osmolarite, množstvo osmoticky aktívnych látok v rozpúšťadle. Práve tá nám udáva množstvo týchto látok v nápoji v porovnaní s ich obsahom v krvnej plazme.
Osmolalita vyjadruje počet rozpustených častíc v 1 kilograme tekutiny, v ktorej je iónový nápoj rozpustený. Osmolarita udáva počet rozpustených častíc priamo v 1 litri vody. Ich hodnoty sú vždy totožné.
Izotonické nápoje
Izotonické nápoje majú úplne totožnú hustotu ako krvná plazma. Akonáhle nápoj vypijete, dodáte svojmu organizmu obrovské množstvo iónov. Tie sa však do organizmu vstrebávajú veľmi pomaly. Odborníkmi je odporúčané tieto iónové nápoje konzumovať najmä po krátkom fyzickom tréningu, ktorý netrvá dlhšie ako jednu hodinu. Pri takom výkone nedochádza k tak veľkým stratám tekutín, ale naopak strácame veľa draslíka, sodíka a horčíka. A izotonický nápoj nám tieto látky zase dodá.
Hypotonické nápoje
Na rozdiel od plazmy majú menšiu osmolaritu. Hypotonické nápoje tvoria najmä voda, ktorá zabraňuje dehydratácii organizmu. Oceníte ich pri dlhom aeróbnom športovaní, ako je napríklad beh, lyžovanie, cyklistika a ďalšie. U týchto športov sa nadmerne potíme a vylučujeme tak veľa vody, preto potrebujeme práve hypotonický nápoj, ktorý nás rýchlo hydratuje. Ióny sa do krvi dostanú oveľa rýchlejšie ako v prípade izotonického nápoja.
Hypertonické nápoje
Na slovenskom trhu tento typ nápojov príliš dostupný nie je. Osmolarita týchto nápojov je omnoho vyššia než hustota krvnej plazmy. Zároveň dochádza k prenikaniu tekutiny v bunke do okolitého prostredia a to znamená jediné – dochádza k obrovskej strate tekutín. Preto pitím hypertonických nápojov strácate tekutiny a vaše telo sa dehydruje. Tieto nápoje sú preto určené iba na špeciálnu liečbu.
Väčšina iónových nápojov sa skladá zo sacharidov, minerálnych látok, ako sú sodík alebo draslík, a taktiež z ďalších aktívnych zložiek, ktorými sú karnitín či glutamín.